Nenápadní hrdinovia na ceste do Žiliny

Autor: Nenápadní hrdinovia | 27.4.2013 o 12:00 | Karma článku: 6,51 | Prečítané:  542x

Rýchle raňajky, dobiehanie autobusu. V MHD si usporadúvam myšlienky, aby som nezabudol, čo mám povedať. O 6:45 už sedím s Ferom a Megy v aute. V rámci projektu Nenápadní hrdinovia cestujeme na ďalší seminár, tento raz to bude Gymnázium Varšavská v Žiline.

Cestou sa o všeličom rozprávame: o budúcoročných prezidentských voľbách, najnovšom filme Zuzany Piussi, o problémoch nášho občianskeho združenia Nenápadní hrdinovia, či sa nám podarí zriadiť Múzeum zločinov a obetí komunizmu v adekvátnej podobe... Pred seminárom si ešte robíme zastávku v Trenčianskej Teplej (pri cestách s Ferom nie sú takéto zastávky ničím nezvyčajným), aby sme sa aj my, t. j. Megy a ja, zoznámili s bývalým politickým väzňom a spisovateľom Rudolfom Dobiášom. Ako 19-ročný bol odsúdený na 18 rokov väzenia za rozširovanie karikatúry Stalina a Gottwalda. Pánu Dobiášovi prezrádzame naše najnovšie plány i starosti. Ukázalo sa, že vie o nás viac, než my o ňom. Na oplátku nám prezrádza, že pripravuje publikáciu Triedni nepriatelia IV.

Banícka exkurzia

Spomína aj svoju nedávnu skúsenosť z besedy o knihe rakúskeho spisovateľa Josefa Haslingera Jáchymov, venovanú väzneným českým hokejistom. Na besede vystúpil bývalý baník, ktorý tvrdil, že to, čo sa hovorí o jáchymovských koncentračných táboroch a politických väzňoch je lož. Až neskôr vysvitlo, že spomínaný pán tam bol len na krátkej exkurzii. „To je asi také poznanie, ako keď človek preletí lietadlom nad Francúzskom a potom tvrdí, že pozná Francúzsko,“ okomentoval to pán Dobiáš, ktorý v jáchymovských táboroch strávil šesť rokov.

Za katedrou

P1880763.JPG

Zhruba hodinu po odchode od pána Dobiáša už stojíme pred plnou miestnosťou stredoškolákov. Skúšame im vysvetliť čo je to komunizmus, ako sa k nám dostal, predstavujeme najdojímavejšie osudy politických väzňov, akými boli Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, či Imrich Staríček. Len pre informáciu: títo traja spomínaní muži strávili v komunistických väzeniach dovedna 38 rokov. Tento raz študentom premietame ukážku z filmu o hokejistoch československého národného mužstva, ktorých v roku 1950 zatkli a namiesto na majstrovstvá sveta v Londýne, odcestovali do väzenia. „Vráť sa skoro“ vyprevádzala kapitána reprezentácie Ing. Modrého, objímajúceho svoju malú dcérku pred odchodom na letisko jeho manželka.

Vrátil sa po desiatich rokoch.

Muž Sviečkovej

Prednáška sa skončila. S Ferom brázdime ulice Žiliny, hľadáme budovu Vysokej školy sv. Alžbety, kde má mať Fero prednášku pre externistov. Po pár minútach blúdenia, kde nás navigoval aj tento motocyklista P1880778.JPG nachádzame budovu i miesto na zaparkovanie. Pred prednáškou ešte utekáme na obed, no cestou naň sa naše plány menia. Prechádzame okolo biskupskej rezidencie, a tak sa pýtame, či je je otec biskup Galis doma. Práve dnes má prednášku v Nitre. Príjma nás generálny vikár Ladislav Stromček, ktorý bol jedným z hlavných organizátorov Sviečkovej manifestácie, aj informátorom Hlasu Ameriky. Fero mu ďakuje za pomoc študentom pri zaznamenaní príbehu ďalšieho nenápadného hrdinu z regiónu. On nás povzbudzuje v našej práci a taktiež nám ďakuje za to, že sa téme zločinov a obetí komunizmu venujeme. Nenecháme si ujsť príležitosť a pýtame sa na atmosféru tesne po sviečkovej v r. 1988. Aké pocity prevládali v organizátoroch? O čom sa rozprávali? „Nič špeciálne“, odpovedá náš hostiteľ „bavili sme sa len o tom, kto bol prítomný, koho eštebáci zmlátili, kto bol zatknutý a podobne.“ Na záver stretnutia sa ešte dohodneme, že nás pán vikár vezme k hrobu pátra Vendelína Javorku SJ, kňaza, ktorý krstil Silva Krčméryho a sám si v živote mnoho vytrpel, počnúc gulagmi v Rusku a končiac uväznením na Slovensku.

Ja však musím utekať na vlak.

P1880781.JPG

Dozvuky

Asi o dve hodiny (o štvrtej popoludní) už sedím v Trnave a obedujem. Fero asi už prednáša, obed zrejme nestihol... Ja jem pizzu a zababranými prstami vyťukávam tieto riadky. Som však plný radosti. Ela mi už volá, „kanci“ (spolužiaci z Kolégia Antona Neuwirtha, mimochodom tiež politického väzňa) sa už blížia. Ideme pozrieť nášho učiteľa Matúša, jeho manželku Katku a nášho nového kamaráta, ich syna, malého, asi dvoj- troj mesačného Ondreja. Ale to je už iný príbeh, aj keď asi bude rovnako pekný...

 

Za o.z. Nenápadní hrdinovia Michal Čop a František Neupauer.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?