Anton Srholec: „Bál som sa, aby netiekla krv“

Autor: Nenápadní hrdinovia | 27.5.2013 o 13:55 | (upravené 27.5.2013 o 17:06) Karma článku: 11,90 | Prečítané:  1756x

Dňa 23. mája 2013 o 16.30 hod. priestory malej komornej sály Slovenského rozhlasu zaplnili politickí väzni, ich deti, blízki a široká verejnosť, aby sa stretli s Pavlom Palečkom autorom filmu Vrahem z povolání o sudcovi K. Vašovi zodpovednom za stovky ľudských životov a približne 20 justičných vrážd. Medzi účinkujúcimi vo filme a následne aj večernými diskutérmi bol aj 90 ročný syn generála Heliodora Píku, plukovník Milan Píka, ktorý strávil s otcom posledných 8 hodín pred jeho popravou. „Karel Vaš bol priamo zodpovedný za otcovú smrť“ povedal. „Ten istý Karel Vaš, ktorého otec zachránil pred gulagom.“



Vstupujem "na dno" pyramídy slovenského rozhlasu, kde postupne prichádza Mária Jurčovičová, ktorej rodinu postihla Akcia B (byty), syn polického väzňa odsúdeného v čase kolektivizácie, ďalší a ďalší ľudia s "osudom zločincov"... ale aj študenti, mladí ľudia. "Trošku sa bojím, či to nebude pre strýka veľmi náročné," hovorí mi Marta B. Košíková, s ktorou intenzívne budujeme Múzeum zločinov a obetí komunizmu. Anton Srholec prichádza.. usmieva sa, zdraví sa s účastníkmi podujatia, a keď mu moderátorka stretnutia (dcéra otca, ktorý skončil v sovietskom GULAG-u) dáva slovo dodáva všetkým prítomným optimizmus. Prejde pár minút a film Vrahem z povolání na pôde RTVS (zatiaľ iba v priestoroch, nie na obrazovkách) zažíva svoju premieru.

Film, prestávka a po ňom diskusia.


Anton Srholec, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska bol pobúrený aroganciou sudcu Vaša, ktorý mal až do svojej smrti pocit, že bol nedocenený a že by si zaslúžil vyznamenania za službu vlasti. Pri reflektovaní obdobia vyrovnávania sa s totalitou hovoril o desiatkach hrubých čiar, ktoré sa vytvorili: „Bola to chyba prameniaca z pocitu zodpovednosti, aby netiekla krv. No dnes vidíme, že im (podporovateľom totality) to vyhovovalo. A pôsobia až dodnes vo funkciách. A namiesto natáčania filmov napr. o podobnom sudcovi ako bol Vaš, sudcovi Rašlovi, sa zahmlievajú fakty.“


Podujatie, ktoré organizačne zastrešila Konfederácia politických väzňov Slovenka v spolupráci s Múzeom zločinov a obetí komunizmu a RTVS sa zúčastnil aj sudca Otto Ulč, ktorý v 50 rokoch pracoval ako sudca v Plzni. „Jeho útek hovorí o tom, že sa dalo vzoprieť príkazom súdiť proti svojmu svedomiu“ povedal Pavel Paleček. A aj keď film hovoril o bezohľadnosti a diskusia sa niesla v miernej skepse, či je možné voči ľuďom bez citu a s aroganciou moci vôbec zápasiť, historik Paleček dodáva: „Nádej nám dáva skutočnosť, že nie všetky deti pokračujú v šľapajách svojich rodičov. Keď sa dozvedela Vašova dcéra za čo všetko bol jej otec zodpovedný, rozhodla sa zrieknuť celého dedičstva po otcovi v prospech obetí a za účelom vzdelávania o hrôzach totality.“
Cestou na večeru diskutujeme s hosťami pri Múre nenápadných hrdinov o dôležitosti zaznamenať každú obeť politických represálií. "Vy ste už o krok v predu" hovorí Paleček. "V Čechách ešte nemáme zoznam rehabilitovaných obetí." "V tomto možno sme o krok v predu, ale v natáčaní dokumentov asi aj o 5 krokov pozadu." neodpustím si poznámku.

František Neupauer


PS: Film Pavla Palečka má k dispozícii aj OZ Nenápadní hrdinovia, ktoré je zriaďovateľom Múzea zločinov a obetí komunizmu a v prípade záujmu sme pripravení napomôcť prednáške a premietaniu filmu aj v iných mestách.

Kontakt na nás, či akékoľvek iné informácie o našej činnosti nájdete na www.november89.eu; www.muzeumkomunizmu.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?