"Je to austrálsky politik." zaznelo v telefonáte. Dohodnuté stretnutie s fotografom, odkladáte, aby ste dali priestor návštevníkovi z druhého konca sveta. V hlave sa Vám výria otázky: "Ako sa o nás dozvedel?! Čo hľadá na Slovensku? Prečo sa o to zaujíma?" V srdci Vás to teší. Veď zo Slovenských politikov nás navštívili asi len traja. Z budovy úradu vlády, s ktorou susedíme sa zatiaľ o nás nezaujímal nik. Ani vtedy, keď prišiel jeden z najvyšších ústavných činiteľov Nemecka.
Pred múzeum zastavuje veľká dodávka. Zpredu vystupuje muž v okuliaroch, šofér a neskôr aj nižšia dáma. Podávame si ruky. Pán v okuliaroch sa snaží zapamätať si moje meno. "Fero - like Francis". "OK" usmeje sa. V priestore kde je Múr nenápadných hrdinov práve zaparkovalo auto, ktoré nakladá materiál na otvorenie ďalšieho z projektov VŠZaSP sv. Alžbety pre núdznych - tento krát v Cíferi. Beriem delegáciu k pamätníku Mareka Čulena. Hovorím im životný príbeh tohto spoluzakladateľa komunistickej strany. Aj im pripadá divné, že v demokratickej krajine je na Námestí slobody socha spoluzaklateľa totalitnej strany.
Prechádzame k Múru nenápadných hrdinov. Tablet austrálskeho politika slúži na fotenie textu, tváry Silva, Vlada, Zdenky - prvých troch na našom múre vďaky a úcty k obetiam totalitného režimu. Je zima. Pán občas podskočí, aby sa ohrial. Tlmočník tlmočí o niečo stručnejšie ako ja podávam informácie. Asi musím v tej angličtine trošku aj ja pokročiť...
Vediem ich do pivničných priestoroch, kde je výstava o 25. marci 1988 - Sviečkovej manifestácii. Prekvapí ich rok. "To Bratislava bola skôr ako Praha?" "Áno, odpovedám.. a hovorím, ako B. C. Kalergi nedávno vravela: "Vy na Slovensku ste boli pioniermi na ceste k slobode... Mesiac pred pádom Berlínskeho múru aj v Lipsku vyšli so sviečkami v rukách a následne padol Berlínsky múr. Praha už bola odozvou na Berlín."
Prezerajú si obrázky. Predkladám im ďalšie príbehy. Vstupujú do našej provízornej kancelárie. Odkrývam vzácne artefakty z Jáchymova, či iných väzníc i samizdaty. Zhovárame sa. "Pred pár rokmi som bol aj ja v Austrálii." "Áno, a v ktorých mestách?" Hovorím im koho som navštívil - tých, ktorí boli nútení emigrovať... a zároveň spomínam aj druhého najbohatšieho Slováka žijúceho v Austrálii. "O, yes, Lowy, on podporoval aj Tvoju Labory? Party?" prehovorí dovtedy tichá návštevníčka.
Prosba o foto (priamo do tableta návštevnika). Rozlúčenie. Zamávanie... a potom si človek v pokoji prečíta venovanie v kronike. "Obdivujem túto prácu, ktorá si uctieva pamiatku na hrdinov, ktorí odporovali komunizmu" Bob Carr (former Foreign Minister of Australia). O niekoľko minút internet prezradí viac .
Práve nás navštívil v Múzeu zločinov a obetí komunizmu bývalý minister zahraničných vecí Austrálie a senátor Bob Carra, dlohoročný premier New South Wales .
Nuž aj to prináša deň nášho "dobrovoľničenia" v Múzeu. ( www.muzeumkomunizmu.sk )
František Neupauer