Prečo Silvester Krčméry?
„Už som podal ruku blahoslavenému Jánovi Pavlovi II. i Matke Tereze a teraz na Slovensku chcem podať ruku ďalším dvom mužom, ktorí budú raz vyhlásení za blahoslavených.“ povedal pred jesenným stretnutím so Silvestrom Krčmérym a Vladimírom Juklom v roku 2011 pomocný biskup Salzburskej arcidiecézy Mons. Andreas Laun.
V rovnakom duchu poslal sústrastný telegram cirkvi na Slovensku prior ekumenickej komunity TAIZE brat Alois. Okrem iného sa v ňom píše: „Silvo bol pre nás v tých rokoch (komunistického režimu – pozn. aut.) určitým orientačným bodom; vedel, čo znamená nasledovať Krista až do konca. Spolu s vami, spolu s kresťanmi Vašej krajiny, a zvlášť s jeho príbuznými, chceme Bohu vzdávať vďaky za jeho naplnený život.“
Osobný tajomník Jána Pavla II. kardinál Stanislaw Dziwisz povedal: „Na koho si zo Slovákov zvlášť pamätám a koho mal Svätý otec vo veľkej obľube, to bol Silvo, Silvo Krčméry! Silvo, Silvo. Poznáte ho?“ a osobná priateľka Jána Pavla II. pani Wanda Poltawska nechala Silvovi odkaz, že naň Ján Pavol II. pamätá počas každej súkromnej sv. omše. Túto informáciu nám pani Wanda naozaj potvrdila, keď sme ju pred rokom navštívili v Krakove.
Silvester Krčméry patrí k osobnostiam typu Kiko z Neokatechumenálnej cesty, či Chiara Lubichová – zakladateľka hnutia Fokoláre, keďže aj on patrí k veľkým „otcom zakladateľom“ cirkevných hnutí v 20. storočí. Veď bol to práve Silvo a Vladimír Jukl, ktorí zakladali v roku 1974 Spoločenstvo Fatima. Spoločenstvo, bez ktorého by nebola ani naša občianska cesta k slobode cestou aktívneho odboru voči komunistickému režimu. Bez spoločenstva Fatima by 25. marec 1988 nebol dňom Sviečkovej manifestácie ale protestu niekoľkých obyvateľov voči bezpráviu. No význam tohto spoločenstva je oveľa väčší a širší: Silvov zápas nebol zápasom len o slobodu Slovenska, ale o obrátenie Ruska a Číny. Za to obetoval svoje utrpenie vo väzení i prácu na „slobode“, ako aj posledné roky života. ...................................
A čo Slovensko?
Pohreb Silvestra Krčméryho (zajtra- 17.9.2013 o 13.30 hod. v jezuitskom kostole v Bratislave, celebruje otec arc. Zvolenský) by bol v iných krajinách manifestom viery a úcty k človeku, ktorý zomrel v povesti svätosti. Na pietnom akte by sa pravdepodobne zúčastnili navyšší politický, či cirkevní predstavitelia a boli by pozvaní hostia z mnohých krajín. No bude tomu tak? Prevládne aj v tento deň slovenská ľahkovážnosť a chýbajúci cit pre vďačnosť? Slovensko nebude mať osobnosť typu Silvestra Krčméryho možno už nikdy vo svojich dejinách. Muža, ktorý si prežil utrpenie, jasne vydával svedectvo pravde a v duchu viery. Muža odvahy, utrpenia, no zároveň skromnosti a láskavosti, jednoducho muža svätosti.
Tam, kde chýba ľudský cit pre vďačnosť, „pomáha si“ Pán Boh znameniami. Pri modlitbe sv. ruženca pri Pamätníku Sviečkovej manifestácie o 21 hod. deň po Silvovej smrti v pozadí modlitieb zaznievala pieseň mládenca, ktorý cestoval zo Srbska do Nemecka. „Vedel som, že sa tu mám zastaviť a potešiť Vás, lebo tu zomrel niekto veľmi významný“ povedal nám. Predtým sa pýtal ľudí, aby mu povedali, kto zomrel v Bratislave. Prvého stretol turistu, druhou osobou bol František Mikloško...
Podobne bolo možné zacítiť Silvov odkaz aj na národnej púti v Šaštíne. Jeho meno sa síce priamo nespomínalo, no Pán Boh si opäť poslúžil aj svojim slovom, keď v jednom z čítaní zaznelo: „Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení.“ (Prvý Petrov list 4, 13-16).
František Neupauer
PS: Po pohrebnej sv. omši dostane každí účastník publikáciu OZ Nenápadní hrdinovia s názvom Silvo Krčméry. Pred jej vydaním bola kniha odovzdaná "na recenziu" Vladovi Juklovi, kardinálovi Korcovi i bratovi Silva Krčméryho - Vladimírovi Krčmérymy, st., aby sme mali istotu, že je všetko presne zaznačené.