Jeden z tímov ocenených v zlatom pásme (študentky z Prievidze)
Čo nám dáva škola..
O Novembri 89 sa na ZŠ hodinách dejepisu učí 2 hodiny. Je to látka na konci školského roka. A tak sa niet čo čudovať, ak sa k tomu v škole už aj nedostanú. Jedno sú osnovy a druhé je profesia učiteľa. „Disidenti, to sú ako partizáni. Len chcú samé výhody.“ povedal mi jeden učiteľ na ZŠ. Svokor bol internovaný rehoľník, no jeho postoj ku komunistickému režimu je iný. „Mali by sa učiť len dejiny do roku 1948.“ Stará škola odovzdávajúca vedomosti mladej generácií. „Mladému som vysvetlil, ako to bolo.“ chválil sa v zborovni zástupca riaditeľa inej školy, keď mi počas prednášky o neslobode hovoril, že „komunizmus tu nebol..“
Ale sú aj učitelia, ktorí kráčajú so študentami, objavujú príbehy nenápadných hrdinov. „Od marca sme na projekte denne pracovali aj niekoľko hodín.“ vraveli mi študentky z Prievidze. „A to aj cez prázdniny.“ Napísali nádherný projekt, ba vydali aj vlastné niekoľko stranové noviny. Objavili osobnosť a sami sa stali osobnosťami. Tak mladé baby a osobnosťami? Áno, veď prejavili vďačnosť a to takým spôsobom, že predčili literátov i zástupcov verejného života.
Niektorí z učiteľov, ktorí sa zúčastnili na V. ročníku konferencie Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom (v Dome teroru v Budapešti pri portréte Solženicina)
Konferencia
OZ Nenápadní hrdinovia, Múzeum zločinov a obetí komunizmu, Konfederácia politických väzňov Slovenska, VŠ zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety, Nadácia Konrada Adenaura, Katedra histórie FHV UMB v Banskej Bystrici, mesto Banská Bystrica... vďaka spoločnému úsiliu sa nám podarilo pozvať do Mesta pod Urpínom cez 50 mladých ľudí, účastníkov projektu Nenápadní hrdinovia. Košice, Stropkov, Kežmarok, Prešov, Spišské Vlachy, Martin, Žilina, Nová Dubnica – z týchto lokalít prišli študenti objavujúci nenápadných hrdinov. No cez nich sa diapazón miest a obcí ešte rozšíril: Široké, Beckov, Malacky... ba aj zaniknutá obec Ruskinovce zaujali študentov. A za tým všetkým.. príbehy ľudí, ktorí nám svojimi postojmi prinavrátili slobodu.
Aula Beliana v Banskej Bystrici dňa 15. novembra 2013 zažila slávnostnú, sviatočnú atmosféru. Asi 150 záujemcov o túto konferenciu, prekvapilo. A prekvapili aj študenti, teda neprekvapili, skôr očarili. Objavili príbeh človeka, príbeh väzňa, odsúdeného na trest smrti, internovaného kňaza, ľudí, ktorí museli opustiť svoju rodnú obec (príbehy budeme postupne zverejňovať).
Publikum na konferencii
Pokračovanie konferencie
Obed, cesta na Španiu Dolinu, aby študenti videli aj krásu prírody a architektúry. Sprievodné slovo nám povedal Dr. Tomeček. Chvíľka pri pamätníku Jána Langoša, no rovnako aj modlitba pri hrobe Martina Rázusa. Večerné dialógy a skoré ranné vstávanie. Po 6 hod. ráno sme už všetci v autobuse – smer Budapešť, aby sme navštívili Dom teroru. „Keď som si predstavila, že v takejto cele bol aj môj otec.. chcela som odtiaľ čím skôr odíjsť.“ povedala mi pani, ktorá prerozprávala študentom príbeh svojho ocka. A študenti? „Tu sme si uvedomili, čím všetkým prešiel náš nenápadní hrdina.“ Obed v Dudinciach a cesta domov. A cesta životom. Už bude pre nich iná... bude to cesta vďačnosti za dar slobody, úcty a vďaky. I o tom je projekt Nenápadní hrdinovia a naše OZ.
PS: A všimli si nás aj média.
RTVS - hlavné správy - od 25 min.
http://www.rtvs.sk/tv.programmes.detail/archive/4173?date=16.11.2013
TV LUX - cez FOTO
http://www.tvlux.sk/archiv/play/5784/kratke-spravy-915
Za o.z. Nenápadní hrdinovia
František Neupauer- autor a gestor projektu
Michal Čop
