Ibrahim je moslim. Je z Maroka. V roku 1991 prišiel na Slovensko. Prešiel cez Paríž, Prahu, až prišiel do Bratislavy. Ako OZ Nenápadní hrdinovia sme ho nominovali (ja omylom:) za prácu s mládežou, lebo naše OZ sa venuje mladým) na cenu dobrovoľníka. Nakoniec ju získal. Ale ako zahraničný dobrovoľník.
Hm, aký by to bol paradox. „Bezdomovec Ibrahim - ocenený za prácu s mládežou." Ale on naozaj s tou mládežou pracoval. Vynášal dosky, hore - dole... z piateho poschodia. Mám pred očami... ako stúpil na klinec. A oveľa horšie ako Róbert... tieklo to. Utekal som pre lekárničku. Krv.. v priestore podkrovia.. tam sme pracovali asi mesiac... no pre nie 100 %-ný stav podkrovia a jeho využitia sme prerušili práce.. a nájsť 100 000 EUR ... na to nemáme.
Radšej dáme tie drobné na cesty po školách, ako- tak niekto prispeje... Ale Ibrahim je našich 100 000 EUR . Nominovali sme ho. A on vyhral. A don Srholec si ho tiež tak "privlastnil", že aj on nominoval. Veď je jeho. Jeho žiakom.
A vlastne takto sme ocenili všetkých cudzincov a ľudí bez domova... A som šťastný.
Niekoľko rozhovorov. „Ja vás poznám," hovorí mi pani z Pensylvánie, ktorá dobrovoľníči v Trnave.. A hovoríme o Silvovi...
"Mojej mamky brat bol páter Srna. Hovorí vám niečo toto meno?" „Samozrejme," dostávam sa do rozhovoru s ďalším pánom. A hneď hovoríme po goralsky. Je rodák zo Ždiaru... len neviem, kedy to tu bude v Bratislave ten ples goralov.
Mladí z eRka, spolužiačka z „gymla“ Božena Balúchová - to meno počujem, ako zaznievalo, keď ho niekto vyvolával k tabuli ... a pekný čas... Lučenec - pokec s primátorkou...
Cestou beriem včelárov - dobrovoľníkov. V aute mi nechávajú kvet: "Pre vašu pani manželku."
Doma... u nás švagor. Ferko už pekne spí. Marianka si niečo číta... no proste život. Bohu vďaka zaň... a skoro ráno cesta... Tak spomeňte v modlitbe.
... a vďaka aj C.A.R.D.O a oceňovanie... ocenených...
František Neupauer